„Mne sa už stalo na Cirkuse Paciento, že som mal proste slzy v očiach, že dokážem svojou prácou dojať sám seba a to mi prišlo akože úplne geniálne, že môžem takéto niečo robiť.”

Marián Andrísek je zdravotným klaunom už 6 rokov , deti v nemocniciach ho poznajú ako doktora Jeana Baklažána. Posledný rok mu prirástol k srdcu týždňový program Červeného nosa Cirkus Paciento, zvlášť ten pre deti na psychiatrických oddeleniach, lebo počas neho klauni dokážu prebudiť v pacientoch záujem o nové zručnosti, ktoré im prinášajú nové podnety, ale pomôžu im zvýšiť sebavedomie. Vyštudoval Akadémiu umení, no vďaka elektrotechnickej priemyslovke nemá problém nainštalovať doma špeciálne osvetlenie. Je známy zo seriálov, reklamy, ale aj divadelných dosiek. Prečo miluje prácu zdravotného klauna a čo ho na nej fascinuje? Čo si myslí o televíznom biznise, ako s manželkou - lekárkou zvládajú súčasnú situáciu v zdravotníctve? A prečo odporúča rodičovskú dovolenku všetkým otcom? To a ešte viac prezradil v Podnoske Katke a Kubovi.

„A zrazu zistíš, že tam nie je len to dieťa, za ktorým ideme, ale sú tam susedia, bratranci, sesternice, celá rodina sa tam zíde. Je to čarovné, keď v jednej miestnosti v jednom dome spravíme úplne iný vesmír pre celú rodinu - zrazu nevnímajú realitu, sú úplne inde a spolu s nami, je to krása!“

Ladislav Ladomirjak je známy najmä zo seriálov Hranica či Iveta. Hercom však pôvodne vôbec nechcel byť a k štúdiu herectva, ako sám tvrdí, ho priviedla náhoda. Jeho snom bolo stať sa lekárom a to sa mu tak trocha splnilo - deti v nemocniciach ho už päť rokov stretávajú ako doktora Venca TuttiDelaVonVajcenbergera. V minulom roku sa stal dokonca certifikovaným profesionálnym zdravotným klaunom. Úvodná Laciho citácia k tomuto podcastu sa týka programu Prezuvky máme, s ktorým klauni navštevujú deti v paliatívnej a dlhodobej intenzívnej domácej starostlivosti. Okrem toho pôsobí aj v ďalších programoch Červeného nosa. V jednom z nich - Smiech nepozná vek - si rád nechá poradiť od seniorov, ako správne zahrať pesničku. V Cirkuse Paciento je súčasťou klaunskej kapely a hľadá nové možnosti, ako deťom hudbou osviežiť záverečné vystúpenie. Jeho najmilším programom je však Fidlikára určená deťom s ťažkým mentálnym a kombinovaným znevýhodnením. Pri všetkých programoch využíva svoj hudobný multitalent, ktorý sa v ňom prejavil už v detstve. Má vlastnú kapelu RuSnack’s, hrá na viacero nástrojov, spieva, skladá pesničky a rozbieha svoj sólový projekt. Ako herec aktuálne spolupracuje aj s divadlom La Komika. O tom všetkom a ešte oveľa viac sa dozviete v našej prvej tohtoročnej Podnoske.

“Keď je po večerníčkovej klauniáde atmosféra na izbe taká, že odtiaľ vychádzaš s pocitom, že to celé do seba zaklaplo, že to malo zmysel, že dieťa to potrebovalo, rodič to potreboval a my sme si to veľmi užili - vtedy cítim, že moja úloha tam bola dôležitá.”

Počuli ste už o Klaunských večerníčkoch? Je to nový program Červeného nosa, s ktorým zdravotní klani navštevujú večer malých onkologických pacientov na nemocničných izbách. Chcú im pomôcť zahnať chmúrne myšlienky a smútok, že nemôžu spať vo svojej postieľke. Prenesú ich do sveta fantázie - Vesmíru či lesa – kde sa odohrávajú zázračné príbehy, do ktorých klauni vtiahnu aj deti. Janka Sovičová je jednou zo 4 členov autorského tímu, ktorí pripravil dramaturgiu a scenár celého program. V súčasnosti vedie workshopy a pripravuje aj ďalších kolegov – zdravotných klaunov a klaunky z celého Slovenska na účinkovanie v tomto programe. Janka je vyštudovaná bábkoherečka a zdravotnou klaunkou je už 20 rokov Porozprávala o tom, aká je večerná atmosféra v nemocnici, aké príbehy rozohrávajú večer v nemocniciach, ako prebiehala príprava nového formátu klaunovania. Prezradila aj to, ako zvláda všetky svoje aktivity popri 4 deťoch, ktoré sú rovnako akčné ako ona a majú plno záujmov a krúžkov - od gymnastiky, plávania, klavíra... Jej syn Max je dokonca majster sveta v motokárach.

„Nadhľad zdravotného klauna, mi pomáha aj v pozícii riaditeľa knižnice: lebo keď nejde o život, tak nejde o nič.“

„Miluj a rob, čo chceš“ – to bolo motto Antona Habovštiaka a Roman Večerek sa s ním stotožňuje ako riaditeľ knižnice aj ako zdravotný klaun. Hovorí, že klaunovanie ho učí pokore, čo si uvedomil hlavne vtedy, keď klaunoval v nemocnici pre svoju čerstvo operovanú dcéru, ktorej ešte ráno neveril, že je naozaj chorá a poslal ju do školy. Ona mu odpustila a zložila mu po klauniáde veľkú poklonu. Tento a ďalšie príbehy, ktoré sa ho najviac dotkli, spísal a je spoluautorom knihy zdravotných klaunov Na zázraky máme nos. Knihy miluje a hlavne číta a preto už piaty rok vedie Oravskú knižnicu Antona Habovštiaka v Dolnom Kubíne, ktorú od začiatku transformuje na komunitné, kreatívne a bezpečné miesto pre všetkých. Poskytli napr. priestor deťom, ktoré chceli založiť mládežnícky parlament, počas pandémie spustili projekt Psychológ v podkroví. Hoci miluje knihy, ich vôňu a šuchot papiera, nebráni sa novým technológiám. Sám počúva audioknihy a aj v knižnici nabehli na technologický vývoj - ponúkajú digitálne knihy, dokonca špeciálne vyvinutý program pre deti s dyslexiou. A digitálnym čitateľským preukazom, ktorý zaviedli v Oravskej knižnici ako prví na Slovensku, ohúrili aj v Nórsku. Aj ďalšie zaujímavosti o klaunovaní, knihách a knižniciach porozprával v Podnoske Roman Večerek.

”Keď máš misiu, ktorá teba samého strašne baví, tak to nemôže zlyhať.”

Kaťuša je už 5 rokov zdravotnou klaunkou a malí pacienti ju poznajú ako šoférku sanitky Vrkočatú. Okrem toho je herečkou v nezávislých divadlách Uhol 92, NUDE a DPM, popri tom vedie i divadelné kurzy pre deti aj dospelých v LUDUSe. Každý deň sa snaží začať dobre naladená a kedykoľvek ju stretnete, nakazí vás dobrou náladou. Nemá rada limity a prácu zdravotnej klaunky miluje, lebo jej dáva veľkú slobodu. Hovorí, že vďaka improvizácii môže byť svet zrazu bujný ako prales a môže sa stať čokoľvek. Napríklad aj módna prehliadka priamo v nemocnici...

„Keď sa niekto chce stať zdravotným klaunom, potrebuje poznať, kým je, veriť si a byť ochotný vstúpiť do toho nekomfortu, prekročiť svoje hranice.“

Túžba stať sa zdravotnou klaunkou ju doviedla na výberové workshopy Červeného nosa štyrikrát a v tomto roku sa jej sen naplnil. Hovorí, že jej čas musel dozrieť a ona osobnostne tiež. Len pred niekoľkými mesiacmi sa stala súčasťou bratislavského klaunského tímu a začala s veľkým rešpektom, ale aj s veľkým nadšením navštevovať detské oddelenia nemocníc. Už samotný výberový workshop bol pre ňu veľkým zážitkom a postupne plánuje začať klaunovať aj v ďalších programoch pre deti aj dospelých. Čo radí uchádzačom, ktorí sa aktuálne hlásia do Červeného nosa? Ako prebieha výberový workshop a aká je cesta začínajúceho profesionálneho zdravotného klauna, kým naostro začne navštevovať nemocnicu? Vníma rozdiel medzi divadelným a zdravotným klauningom? Čo je to slam poetry a prečo má vieru v mladých ľudí? Aj tieto otázky zodpovie Monika Štolcová, nová zdravotná klaunka, slamerka, bábkarka a čerstvá absolventka Ateliéru fyzického divadla na Janáčkovej univerzite múzických umení.

„Prišiel mladý muž a keď som mu porozprávala o našich aktivitách, povedal: Viete, ja by som teraz chcel prestať fajčiť, tak tie peniaze, ktoré by som dal na cigarety, pošlem každý mesiac Červenému nosu.“

Už ste sa dnes zasmiali? Takto vás môže osloviť na ulici sympatická študentka Ema. Okrem toho, že študuje bábkoherectvo, už druhý rok spolupracuje s Červeným nosom ako fundraiserka v projekte osobného oslovovania potenciálnych podporovateľov v uliciach a v nákupných centrách. Aktivity združenia, o ktorých im rozpráva, ju oslovili natoľko, že by sa aj sama v budúcnosti chcela uchádzať o prácu profesionálnej zdravotnej klaunky. V podcaste prezradila, prečo sa rozhodla pre prácu fundraiserky, ako to prebieha, ale aj to, ktoré stretnutia s darcami zanechali v nej najsilnejšie spomienky.

„Samozrejme že sa stávaš náročným divákom, ale neznamená to, že ťa príbeh nevie pohltiť. Mám rád filmy, keď som citovo zaangažovaný. Keď prežívam niečo s hrdinom, hrdinkou. Keď zakričím: veď už to povedz!“

Janko Mikuš je profesionálny zdravotný klaun, režisér, scenárista, pedagóg, výtvarník aj zakladateľ kultúrneho centra Diera do sveta v Liptovskom Mikuláši. Mnohí ho poznajú aj ako autora rozhlasových hier a zábavných relácií v rádiách RTVS. Hoci pred 10 rokmi učil ako interpretovať Sheakspeara, interpretačné divadlo ho dnes už nebaví a uchvátila ho viac tvorba improvizovaných filmov či predstavení – teda bez konkrétneho scenáru - postavených skôr na autentickosti hercov, lebo ho fascinuje robiť niečo, čo vznikne teraz a je neopakovateľné.